Dnes je štvrtok, 26.november 2020, meniny má: Kornel
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Príbeh na pokračovanie: Ľahký flirt nás dostal až do postele 3

november 18, 2020 - 22:33
...Ako je možné, že som tohto človeka za celý prvý semester nevidela ani raz a zrazu ho tu mám každý deň ako na zlatom podnose? Dúfam, že podobné otázky si v dohľadnej dobe prestanem klásť. „Nech sa páči, poď si sadnúť. Držím ti miesto už 20 minút.“ On si zo mňa snáď robí srandu!

„Krásne ti ďakujem, ale chvalabohu je táto miestnosť poloprázdna, takže to využijem.“ Popritom som mu uštedrila sarkastický úsmev. Nemôžem si ho odpustiť, sarkazmus je jednoducho súčasť mojej základnej výbavy. Akonáhle som si sadla, počula som hlasné šúchanie stoličky po beztak vetchej podlahe. „Keď nepríde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi,“ zahlásil s podmazom uštipačného smiechu. Začínam sa uspokojovať s myšlienkou, že tohto chlapa moja mozgová centrála jednoducho nevstrebe.

Zápočet prešiel bleskovou rýchlosťou. Zo všetkých síl som sa snažila skončiť v predstihu, aby som mala náskok pred týmto „gavalierom“ a stihla utiecť čo najďalej. Vôbec ma neprekvapilo, že sa mi to nepodarilo. Sú dve možnosti, buď je enormne inteligentný (nepotrpím si na predsudky, no tomuto sa mi nechce veriť), alebo sa proste len podpísal a odovzdal to.

Svižným krokom kráčam po chodbe smerom k východu. „Hej počuj, mám otázku!“ Očividne nie dosť svižným. „Vieš čo, fajn. V prípade, že dostaneš možnosť jednej otázky, zmizneš mi už konečne z očí?“ „Budem sa tváriť, že tá nevraživosť v tvojom hlase je spôsobená nevydareným zápočtom a nie mojou skvelou spoločnosťou.“ Okej, fakt, že mám dočinenia so sebe stredným narcisom som spracovala už niekedy minulý týždeň. Stále to však nemení nič na fakte, že vyzerá ako Boh. Ospravedlňujem sa, no pred pár mesiacmi som rozdýchala škaredý rozchod.

188.jpg

Foto: 
shutterstock.com

„Vopred prepáč ak ťa to naštve, ale tá frustrácia, ktorú si na mne vybíjaš je spôsobená nedostatkom sexu alebo si ju len podedila?“ Slovné spojenie „vopred prepáč“ som brala asi tak seriózne ako ho aj myslel. Na moje počudovanie sa mi minul kýblik s kontrami. Nasledovalo smutné zistenie. Mal pravdu. Naozaj som bola frustrovaná deficitom. „Prosím?“ Ja viem, nič úderné ale predsa lepšie ako ticho. Oblizol si pery, usmial sa na mňa a s ľahkosťou dodal: „Mám pravdu však? Určite hej, lebo keby nie, tak by si tento ľahký flirt z mojej strany brala s väčším humorom.“

Moja hlava náhle generovala iba dvojčíselný kód. Začalo mnou lomcovať smerom k nemu. Tu by som chcela apelovať na ženský organizmus počas dlhodobej sexuálnej absencie. Miesto toho, aby som rozhadzovala rukami na znak rozčúlenia sa ma zmocnila túžba. Tak či tak som potrebovala zavrieť tomu idiotovi ústa. Nanešťastie situácia nabrala dravý spád. On to vycítil, načiahol sa po mne a zrazu som sa ocitla v jeho náručí...   

Pokračovanie nabudúce

- - Inzercia - -